Sú chvíle, kedy zatvárate dvere... Neobzeráte sa späť. Snažíte sa zabudnúť... pokračovanie článku
Možno iba mávnete rukou a možno ani nedočítate do konca. Zážitok z Taverny na Košickej ulici (Bratislava) ale stojí za to, najmä ak sa tam v blízkej dobe chystáte... pokračovanie článku
Na začiatku bol šialený nápad. Ako to už často chodí, k realizácii potom už iba krôčik... Krátko po tom, čo som si pre účely triatlonu obstaral svoj prvý bicykel po niekoľkých rokoch, zrodil sa v mojej hlave nápad. Praha - Bratislava na bicykli! O to väčšia bola moja radosť keď som zistil, že z Prahy do Viedne vedie známa cyklotrasa Greenways. Z Viedne domov je to už potom iba na skok. Pôvodne som naivne myslel, že celá trasa by sa dala zvládnuť za 2 dni (veď po diaľnici je to iba 330 km!), no keď som sa dozvedel, že trasa z Nových Butovíc (Praha) až do Viedne počíta 470 km (!), plán sa zmenil na 3 dni. Podobného blázna som nemusel hľadať ďaleko - Janči má za sebou bicyklovačky do Paríža, Kodane či Benátok, ten to zvládne ľavou zadnou. pokračovanie článku
Praha, Hlavní nádraží, bioobchod, niekedy začiatkom mája... nedeľa poobede... Aloe Vera alebo čerstvá lisovaná šťava z karotky... kontrolujem dátum spotreby... karotka, včera!!!! Beriem Aloe Vera a pri pokladni upozorňujem predavačku: „tú karotku máte po záruke"... „prosím?"... „vravím, že tú karotku máte od včera po záruke!"... pokračovanie článku
Dieťa sa hralo v maštali a nemalo predstavu o tom, čo sa deje... Akonáhle začulo krik, plač a streľbu, schovalo sa v slame.... Bálo sa vyjsť na ulicu, malo strach z uniforiem... napokon to nevydržalo, vyhnal ho hlad... Objavil ho esesák.... mal dve možnosti, buď dieťa nahlási, pričom vedel, že ho nečaká nič príjemné, alebo ho ukryje... ako nemecký vojak samozrejme nemohol ísť za Čechmi a tak dieťa ukryl v rodine sudetských Nemcov... Tam dieťa žilo až do konca vojny... pokračovanie článku
Maratón alebo maratónsky beh je beh na dlhú vzdialenosť, ktorého trať meria 42,195 km (26 míľ a 385 yardov). Jeho vznik bol inšpirovaný legendou o gréckom vojakovi Feidippidovi, ktorého v roku 490 pred Kr. vyslali z mesta Maratón do Atén, aby oznámil, že Peržania boli zázračne porazení v bitke pri Maratóne. Podľa legendy zabehol celú vzdialenosť bez zastavenia sa, ale krátko po tom, ako odovzdal odkaz o víťazstve skolaboval od vyčerpania a umrel... Toľko múdrosť wikipédie. Kto maratón zažije na vlastnej koži, necíti sa o nič lepšie. No celú trať ho poháňa pocit, že píše históriu, aspoň tú svoju. Ale poďme pekne poporiadku. pokračovanie článku
Pršalo už niekoľký deň po sebe. Miestami iba hŕstka malých kvapôčok, inokedy zase lejak ako z krhly. Dážď zbesilo bubnoval na parapetu a narúšal tak pokojný priebeh vlečúceho sa dňa. I napriek nečasu som sa rozhodol vybrať na cintorín. Na narodeniny sa predsa zabúdať nemá. pokračovanie článku
Život je zvláštny. Až sa to bojím vysloviť, no niečo ako dar a trest zároveň. Človek si vo svojej duši uchová tie najkrajšie momenty, no nedokáže zahnať ani tie najbolestivejšie. Keď nás opustí milovaná osoba, rana sa nikdy nezahojí. Každou stratou sa naše srdce štiepi čoraz viac a viac a časť z nás bude navždy chýbať. pokračovanie článku
I obdržal som správu od tímu sme.sk, ktorý potrebuje moju pomoc. Vraj... Po zavedení úspešnej karmy blogerov pred pár rokmi bude tím sme.sk niečo obdobné aplikovať i na diskutujúcu populáciu. Prieskum medzi diskutujúcimi, ktorých príspevky považuje tím sme.sk za "kvalitné", rozhodne o...hmm, o čom vlastne rozhodne? Nie je podstatné... Podstatným je fakt, že tím sme.sk zaradil mňa medzi diskutujúce ani nie jedno (šťastné!) percento s najkvalitnejšími príspevkami, ktoré má pomôcť „glorifikovať" najlepších a „udať" najhorších diskutérov. Pardon, najprínosnejšie a najpodnetnejšie verzus zlé a agresívne. pokračovanie článku
A znova sme o rok starší... čas opäť raz dospel k chvíli, kedy si pripomíname výročie udalosti, ktorá sa naplno zapísala do novodobých dejín nášho národa. Dnes je to presne 41. rokov od vstupu vojsk Varšavskej zmluvy na územie Československa. Táto „internacionálna pomoc proti kontrarevolúcii" aktivizovala telo i myseľ. V daný moment i po rokoch... Na nasledujúcich riadkoch prinášam aspoň zopár veršov zaoberajúcimi sa tematikou tohto neslýchaného činu. pokračovanie článku
Veľmi sa bojíme smrti. Svojej nie natoľko, ako smrti svojich najbližších. Často som sa dozvedal o smrti niekoho otca či matky, brata, sestry, dcéry, syna... no nikdy som si to nedokázal predstaviť na vlastnej koži. Ale kto si dokáže... Čo by som robil? Ako by som to zvládol? Dokázal by som to? Neznesiteľné muky nepochopené tým, kto nezažil. A keď to prišlo, nechápal som. Nevedel a nechcel pochopiť... Nevládal pochopiť... Ako môže človek, ktorý ešte donedávna rozdával toľko energie, zrazu nebyť? Nikdy sa nevrátiť z práce domov, nečakať pri dverách, nešíriť radosť a šťastie každodennosti... pokračovanie článku
Prisnil sa mi sen... Prišiel som ťa navštíviť a ty si na mňa prehovorila. „Maťko, pomôž mi, ideme domov..." Pomohli sme ti vstať a odkráčali sme ako jedna šťastná rodina... Opäť spolu... Opustili sme nemocničnú chodbu, nastúpili do výťahu a za niekoľko okamihov sa nám obrovská ohavná budova nemocnice vzďaľovala na obzore... pokračovanie článku
Úvaha o jednej organizácii... pokračovanie článku
A že kto by asi tak zvíťazil... ??? pokračovanie článku
Zistil som, že v mojom byte straší. Áno, zdá sa vám to smiešne a aj ja som spočiatku tento fakt považoval za vynález mojej fantázie. Tej časti, ktorá stále ostala dieťaťom. Opak je však pravdou, neviem kto alebo čo, ale tajomné sily riadia moju domácnosť. Že neveríte? pokračovanie článku
Hurááá, je tu Valentín!!! Deň ako každý iný a predsa tak výnimočný. Deň kedy si deti, ktoré sa len pred nedávnom naučili vyslovovať slová ako miláčik, milujem ťa, ľúbim ťa, ... penis, vagína... zo srdca daruvávajú bonboniéry najrozličnejších rozmerov... deň, kedy by sa určite aj u vás prejavila alergia k plyšovým hračkám, nebyť tak single... deň kedy rôzne kampane pod rúškom charity nabádajú k darom z lásky, čím vačšéé tým lapšéé (Rytmus). Áaaach, presne ako v tej piesni, love is in the air, everywhere I look around... Práve v tento tak významný deň som sa rozhodol pre niečo spontánne a úbohé – práve dnes budem sexistický, zákerný, povrchný, skrátka, dnes budem poriadny muž tak ako ho pozná nejedna feministka. Tu je moja klasifikácia ženského pohlavia... pokračovanie článku
Bratislavčania, možno aj poniektorým z Vás sa v týchto dňoch dostal do rúk mesačník pod názvom Satelitný kuriér, distribuovaný poštou. Vraj druhý ročník, vraj zadarmo a vraj informácie pre každého, píše sa na úvodnej stránke čísla venovaného prezidentským voľbám. Pár stránok a článkov oničom, tip na helénsku fetu pre labužníkov, horoskop a v neposlednom rade rozhovor s kandidátkou, ktorá raz je a raz nie je kritická voči interupciám, podľa toho, koho podporu potrebuje... (Slzička do očú sa tlačí pri pohľade na jej fotku so zlatým retrivierom.) Azda najpútavejšie pôsobí prostredná stránka, kde Satelitný kuriér predstavuje doterajších prezidentov Slovenskej republiky. Mňa osobne upútala informácia o prezidentovi tej prvej, Dr. Jozefovi Tisovi. pokračovanie článku
Keď sme kráčali na zastávku, celou chodbou sa rozliehal jej kašeľ... alebo skôr ťažkopádny dych, chrčanie... zvuk, ktorý neveštil nič dobré... už dávno nie idylickú harmóniu dýchacích orgánov... keď som sa o niekoľko minút sám vracal do vestibulu bratislavskej Hlavnej stanice, hrabala sa táto staršia pani v odpadkovom koši a pritom plakala... hlasno a intenzívne... vekovo by mi mohla byť viac než matkou... pokračovanie článku
Nie nie, žiadna irónia nadpisu, na tomto mieste nejdem p. Záhradníka a spol. kritizovať (i keď, po včerajšom zážitku s dvoma povracanými bezdomovcami v 201-ke by som mohol kľudne na tému „Už vidím šoféra, ako takých vylúči z dopravného prostriedku“). Chcem Dopravný podnik konečne raz aj pochváliť. Keď už sa nezvyšuje komfort nášho cestovania, posun smerom k ľuďom sme zaznamenali aspoň v sekcii služby cestujúcim. Konkrétne mám na mysli sprístupnenie možnosti objednania si cestovného lístku prostredníctvom sms správy. Za smsku v hodnote 24 korún dostanete 70 minútový lístok. Hneď po sprístupnení tejto služby sa našli veční frfloši, ktorí kritizovali cenu či dĺžku lístka. Áno, pre študenta či človeka cestujúceho kratšiu trasu takýto lístok rozhodne výhodný nebude. Ak však bežný smrteľník cestuje z bodu A do bodu B dlhšie ako 40 minút, už sa preňho výhodným stáva = na túto cestu spotrebuje jeden polhodinový a jeden desaťminútový lístok, za ktoré zaplatí 32 korún, ušetrí teda 8 korún (prepočet na Euro prosím realizujte pomocou svojej Eurokalkulačky:). Waw, teraz už nemusíme bezcieľne blúdiť po okolí a hľadať zástavku s „lístkomatom“, nebudeme sa vzápätí rozčuľovať nad tým, že tento aj tak nefunguje, či hľadať po vačkoch drobné. Ja osobne tento krok Dopravného podniku Bratislava rozhodne vítam, môže si hovoriť kto chce čo chce, je to určite posun dopredu...
Už dávno sme prestali veriť v rozprávkové bytosti. Zamýšľam sa, či som v ne vôbec niekedy veril. Veriť v rozprávkové bytosti a rozprávkové príbehy, to sa v dnešnej dobe príliš nenosí... pokračovanie článku
Pokračovanie a (dúfam) záver jednej kauzy... pokračovanie článku
Naša obľúbená televízia sa zase raz nezaprela. Na Štedrý deň naservíruje divákom epizódu z úspešného megahitu drnkajúceho na ľudské city, nesúceho názov obľúbenej čokoládovej pochúťky. Nedalo mi a málinko som rešeršoval, čo je také úžasné, že nás tým táto skvelá televízia obšťastní ešte aj v tento sviatočný a primitívnym televíznym formátom obvykle nerušený deň. Odpoveď je jednoduchá – ľudské nešťastie kráčajúce ruka v ruke s čarodejom Vilkom, plniacim i tie najnemožnejšie ľudské sny. pokračovanie článku
Dokončenie tak trochu netradičného cestopisu Zakarpatskou Ukrajinou. Vzhľadom na vášnivú diskusiu, ktorá sa rozvinula po zverejnení prvej časti, vopred upozorňujem, že nasledujúci materiál nie je vhodný pre: intelektuálov, ľudí vydávajúcich sa za intelektuálov, ľudí trpiacich syndrómom všetko na „blogu musí byť vznešené a intelektuálne“, ďalej ľudí, ktorých primárnym cieľom návštevy blogu je urážať a zosmiešňovať, ľudí obľubujúcich výhradne články na tému „Fico si zase raz uprdol“, ľudí hľadajúcich na blogu odpovede na otázky bytia či nebytia, v neposlednom rade ľudí neobľubujúcich zábavu a sem tam aj pohárik.... Ak máte preto pocit, že pohľad na tých, ktorých primárnym cieľom sa na tri dni stalo nezmyselné ožieranie sa nezvládnete, radšej ďalej ani nečítajte. Určite bude to bude iba strata vášho drahocenného času... pokračovanie článku
Dennodenne čítam na blogu články na tému Fico. Fico spravil hento, Fico spravil tamto... toto sa mi nepáči, toto by som spravil lepšie, tento minister by mal odstúpiť, tamtoho by mali zavrieť za mreže. Čo sme to za krajinu? Nevieme nič iné len idiotsky písať o idiotoch?? Tu sa človek snaží o trochu humoru, a už sa nájdu magori, ktorí ho znesú pod čiernu zem. Nie, toto tu ešte nebolo, blog je predsa miestom intelektuálov... Tu sa píše o politike, o sociálnych problémoch, o náprave spoločnosti! Ako si len niekto môže dovoliť opísať študentský výlet a ešte k tomu necenzurovane? Banda ožratých postihnutých! Len aby ste sa z toho neposrali... Diskutujúci s nikom prvy (tvojich päť minút slávy kamarát) mal pravdu. Som jeden z tých, čo si kritiku berú k srdcu a neznesú druhý názor, keď je vyslovený perom retardovaného (veď hej, môžete si hovoriť čo chcete, máme predsa demokraciu). Vy bezduchí podrývačskí chmuľovia, vytáčate ma k nebesiam. Podrývať, kritizovať, ubližovať, to vám ide, v tom ste dobrí, ale aby ste sami okrem toho neustáleho urážania niečo dokázali, to ani náhodou. Radšej budete diskutovať čo to dá a kydať. Som naštvaný, asi prasknem... Neskutočne ste ma vytočili, uff... Bude lepšie, keď si vás nebudem všímať...
Spomienky, na ktoré sa nezabúda.. I s časovým odstupom osemnástich mesiacov si na exkurziu po Zakarpatskej Ukrajine pamätám, akoby to bolo včera... pokračovanie článku
Ako každoročne, celá spoločnosť začína dýchať predvianočnou atmosférou. Začína sa blázinec a popri všetkému zhonu si človek málokedy uvedomuje, že po svete chodia ľudia, ktorí nepocítia teplo vianočného kozubu, s ktorými život zahral neľútostnú hru... pokračovanie článku
V živote človeka sa pohybujú tiež ľudia, ktorých nikdy nevidel... s ktorými sa nikdy nestretol, nemal možnosť sa s nimi rozprávať, no i tak ich odchod znamená smútok, ľútosť... prázdno... Šokovala ma správa, ktorú som si prečítal v Bratislavských novinách... Gustav Bartovic, Bratislavčan, novinár, trefný komentátor diania naokolo, vynikajúci glosátor, tvár z novín, už nie je medzi nami... pokračovanie článku
... ak ste sa chystali alebo ste sa už naňho zapísali na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Nemusí to dopadnúť tak, ako si želáte... Cieľom tohto článku však nie je kaziť dobré meno fakulty, ani útočiť na základe nepodložených a hmlistých faktov. Článok má upozorniť na problém, zobudiť ostatných poškodených a varovať potenciálnych záujemcov (nie však odradiť!). Ale pekne po poriadku... pokračovanie článku
Výsledky prieskumu agentúry Median, ktoré priniesol internetový portál sme.sk v predvečer deväťdesiateho výročia vzniku prvej ČSR sú viac než zarážajúce. Viac ako polovica opýtaných Slovákov nepozná dátum vzniku prvej ČSR. pokračovanie článku
Kráčam po Obchodnej ulici, je čas obeda. Mladý muž, o ktorom si dovoľujem tvrdiť, že nie je iné než drogovo závislý, predáva na zastávke električky Nota Bene (áno, prvý dojem, škatuľka, no týchto spozná aj slepý). Žiadna visačka nenasvedčuje jeho príslušnosti k tejto skupine snažiacej sa so svojim neľahkým osudom vyrovnať predajom pouličného časopisu. Pristaví sa pri ňom pán v stredných rokoch a z vačku vytiahne peniaze. Automaticky za ne očakáva časopis. Feťák však vysvetľuje: „mám iba jeden“ a kyslo sa zatvári. Pán mu nazlostene vytrhne peniaze z ruky a pokračuje v ceste. pokračovanie článku
Keď som ťa prvý krát zbadal, vedel som, že chcem byť s tebou... Rozprával som priveľa, no ty si nevravela nič... Keď som ťa prvý krát chytil za ruku, usmial som sa. Ty si iba hanblivo odvrátila zrak a nevravela nič... pokračovanie článku
Čítal som správu, že poľskí futbaloví fanúšikovia sa nevedia dočkať toho, ako sa pred kvalifikačným zápasom so Slovenskom v centre Bratislavy pobijú. pokračovanie článku
A to ešte potrvá, než príde aspoň jeden šťastný deň...
328110961 / aktuálne: 
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
