reklama

Ukrajinou krajinou (tak trochu iný cestopis)

Spomienky, na ktoré sa nezabúda.. I s časovým odstupom osemnástich mesiacov si na exkurziu po Zakarpatskej Ukrajine pamätám, akoby to bolo včera...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (21)

Deň 1 (streda 23. mája 2007) – Vyrážame!!!

Odchod stanovenýna ôsmu hodinu večernú miestneho západoslovenského času. Zásoby vodky –postačujúce... Už po prvých kilometroch si však uvedomujeme, že postačujúceakurát tak iba po nitriansku pumpu, kde je na pláne prvá pišpauza. Vzhľadom nakoncomájové teplé počasie a umiestnenie našej skupiny v zadnej častiautobusu – presne tam, kde sála najväčšie teplo – situácia nie práve príjemná.Keď do toho zarátame konzumáciu alkoholu... No ale čo už, piť sa musí.

Na spomínanejpumpe sme doplnili zásoby, odfotili sa s pánom šoférom (ktorý okrem inéhostihol poznamenať, že jazdí už vyše 50 rokov) a v ceste sa mohlopokračovať. Tí rozumnejší si i napriek neustále sa zvyšujúcemu stavuopitosti prezliekli dlhé nohavice – ja som bol za frajera a tak som zvyšokcesty presedel s prepotenými varlatami...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu


Umenie destilácie alkoholu a výrobu liehu priniesli so sebou do Európy Mauri, ktorí dobylijužnú časť Pyrenejského polostrova. Táto technológia sa čoskoro rozšírila nasever, v 14. storočí sa už destilovalo v Katalánsku. V Rusku sa však históriavýroby liehovín nezačala vynájdením destilácie. Práve táto okolnosť vtislacelému rozvoju výroby nápojov v Rusku úplne iné pozadie a iné technologickériešenie. V tom spočíva celá podstata odlišnosti a neopakovateľnosti ruskej vodky- jej tajomstvo.

... Niekde priRimavskej Sobote, zadnou časťou autobusu sa rozlieha hit za hitom: PeterCmorík... Miško Dočolomanský... óda na pávy... Všetci na chvíľu zmĺknu, keď ČápNorris odtrhne kryt na interiérovom svetle. Následne ho prekoná iba slečna,ktorej meno si dnes už nepamätám – asi by však ani nechcela byť citovaná zašabľu v autobuse... Už za krátko však zahviezdi druhý krát Norris: obliatyvodkou ešte netuší, čo ho v tú noc čaká na parkovisku v Košicoch. Ako sámneskôr povedal, „od chvíle, kedy som nastúpil do autobusu v KE až pohranice, si nič nepamätám.“ No na dve sociálne pracovníčky, ktoré ho k vyprázdneniusvojho žalúdku vrelo povzbudzovali, zabudnúť nemohol. Ako by aj...

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

... po náročnej noci prišiel na rad aj blahodárny spánok...

Obrázok blogu


Deň 2 (štvrtok 24. mája 2007) – Ukrajinské hranice, neďaleko od pekla...

Skúsenosti poniektorýchhovorili, že na hranici sa zdržíme aj niekoľko hodín (určite to poznáte najmävy, čo tade pravidelne jazdíte). Napokon z toho boli slabé tri hoďky.Mohlo to byť aj na dlhšie, keby Romča napokon za Norrisa niečo ako vstupenku dokrajiny nevyplnila sama. Ten totiž v delíriu odmietal čokoľvek podpisovať,čo si takmer všimol ujo colník. Ostatné trosky vyplnili, podpísali, všetkoautomatika. Po ťažkom žúre končiacom niekde za Michalovcami sa nikto nezmoholklásť zbytočné otázky... Z približne40 stupňov Celzia a nefunkčnej klímy nám bolo všetkým na skapanie, pretopôsobila blahodarne informácia, že Užhorod, niekdajšie územie prvej ČSR (aleboako by pani sprievodkyňa povedala, buržoázneho Československa), sa nachádza toťza humnami... Nasledovalo ubytovanie v prepychovom trojhviezdicovom hotelis teplou vodou v časoch 12.00-13.00 a 21.00-24.00, spolofunkčným záchodom na izbe a dierou pod vaňou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

...vitajte v Užhorode: panelákove monštrum, trojhviezdičkový hotel Zakarpatia zvonku...

Obrázok blogu

...a zvnútra...

Obrázok blogu

...izba ako sa patrí: nafukovacia bábika na posteli samozrejme k vybaveniu nepatrí, je však skladná v každej situácii...

Obrázok blogu


Najstaršie nálezy svedčiace o osídlení v miestednešného Užhorodu sú staršie vyše 100 000 rokov. Behom dejín tu zanechali svojestopy Kelti, Avari, Dákovia, Sarmati, Burgundi. Slovania (z vetvy BielychChorvátov) tu mali v 8. – 10. stor. slovanské sídlisko, v 9. stor. je Užhorodsúčasťou Veľkej Moravy. V 10. stor. prichádzajú Starí maďari. Od 11. stor.súčasť Uhorska, resp. Rakúsko-Uhorska. V 13. storočí mesto dobylia vypálili Tatári, nanovo ho vybudoval Belo IV. v roku 1248.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Hodinový časovýposun spravil svoje a po krátkom šlofíku sme sa vybrali na prehliadkumesta. Teda poviem vám, mesto so 17 vysokoškolskými fakultami má hrad, skanzen,malebnú staromestskú štvrť (s častými výpadkami prúdu), jedálne lístkyv azbuke, a mnoho ďalších nádher, no najdokonalejšie na nás pôsobilamasa krásnych devušiek. Hrnuli sa odvšadiaľ: zľava, sprava, zozadu, spredu,boku... Jóži nestačil fotografovať. Vždy som tvrdil, že slovenské ženy súnajkrajšie, no tá Ukrajina... klobúk dole. V reštaurácii sme okúsilišašlíka, vraj národne jedlo Ukrajincov, no neviem, zožrať ho nechcel ani túlavýpes vyvaľujúci sa pri Borisovi. Mimochodom, Užhorod sa vyznačuje tiežnespočetným množstvom túlavých psov, nečudujte sa preto, ak vaše kuracie čihovädzie bude na tanieri štekať... Tiež nečakajte, že jedna porcia vás zasýti –ďakujte všemohúcemu, že máte vôbec čo jesť.

Obrázok blogu

Chrám Vzkriesenia Krista spasiteľa, kažodenný pohľad z hotelového okna (ak máte šťastie)

Obrázok blogu


Grécko-katolícka katedrála

Obrázok blogu


Užhorod je univerzitným mestom. Nachádza sa tuUžhorodská štátna univerzita, Vysoká škola informatiky, práva aekonómie. (Toto bolo tuším právo)

Obrázok blogu

Židovská synagóga - Dom umenia

Obrázok blogu


skanzen

Obrázok blogu


... dodržali sme predpisy, nikto nefajčil...

Ešte okolo roku 1910 tvorili Maďari okolo 80%obyvateľstva Užhorodu a mesto bolo centrom Užskej župy. Po prvej svetovejvojne pripadla Podkarpatská Rus prvej ČSR a Užhorod sa stal jej správnymstrediskom. Po Viedenskej arbitráži (2.11.1938) sa stáva súčasťou Maďarska, aždo oslobodenia Červenou armádou v r. 1944. Po vojne je mesto (a celá Podk.Rus) pripojená k ZSSR (Ukrajinská SSR) a od 1946 má postavenie hlavného mestaZakarpatskej oblasti. Od r. 1991 tvorí súčasť samostatnej Ukrajiny.V súčasnosti žije v meste 117 600 obyvateľov (2004).

Blížil sa večera my sme zapadli do miestneho lokálu menom Kaktus Bar. Tu sme stretlidomáceho, ktorý sa podobal na indiána. Myslím, že to bola taktiež jehoprezývka. Pozval nás na nejakú domácu sladkú sračku, my sme mu to oplatilinejakou vodkou. O tom, že bol domáci, sme sa skutočne presvedčili ažvtedy, keď opitý zletel zo stoličky. Nuž, tradícia, pijú dokým sa nezdrúzgajúna zem... Vyššie sa rozplývam nad krásou tamojších žien. Jóži aj tri pozval nadrink, no boli nejaké zvláštne. Kopli ho do seba (ten drink) a vzali roha.Hm, ženy, asi ich nikdy nepochopíme... A možno to bolo nepríčetným Jóžihopohľadom v stave absolútneho opojenia. Perlička večera mala však ešte lenprísť....

Obrázok blogu

jedálny lístok typickej užhorodskej reštaurácie (opačným smerom do Európy)

Obrázok blogu


Národným športom Ukrajincov je tiežpiť až dokým nespadnú zo stoličky. Indián je niekoľkonásobný šampión, svojeumenie nám hravo predviedol...

Po zastávkev miestnych non stop potravinách sme sa rozdelili. Doslovne, každý sastratil! Zrazu som sa ocitol úplne sám v tmavej ulici v nočnomUžhorode. Romantické, však? Už som aj začínal mať strach, kde ma ráno nájdus vidličkou v chrbte, keď tu som na druhej konci námestia zbadalpotácajúcu sa postavu. Nebol to nikto iný ako sám Cabadaj, môj spoluubytovanec.Tak sme boli aspoň stratení spolu. Záchrana mala prísť v podobe miestnej„sprievodkyne“, ktorá sľúbila, že nás odprevadí na hotel. Neviem, či to bolopokročilým štádiom alkoholovej pomätenosti alebo skutočným stavom, začalo sa mizdať, že nás vedie úplne iným smerom. Tak som zavelil k úteku: „Cabadaj, tá násodrbáva, utekajme!!!“ Vzali sme naše letné šlapky na plecia a už násnebolo. Slečna sa nestačila čudovať... Za rohom sa na nás usmialo šťastie:taxík. Reku, hotel Zakarpatia!!! Taxikár zabočil raz doľava, raz dopravaa boli sme v hoteli. (Ups, možno mala teta pravdu). Namiesto 5hrivien (tušim asi 100 korún) som ujovi taxikárovi do rúk vtisol 5 Euro.Zarobené...

Obrázok blogu

Mnoho Ukrajincov sa tiež živí prevádzačstvom -táto osoba (naľavo) nás chcela previesť temnými uličkami až k hotelu...Napokon sme to zvládli aj bez nej...

Zaujímavo sadostavili na hotel aj ostatné skupinky, niektorí po vlastných, ostatní dovozom:Boris sa vrhol pod kolesá miestnym mafiánom, ktorí ho namiesto utopeniav rieke Uh odviezli a zaželali mu dobrú noc. To ho dojalo natoľko, žeošabloval plachtu, za ktorej vyčistenie pýtal nehorázny personál recepcie 20dolárov.

Dokončenie príbehu nabudúce...

Zdroje:

www.carat-distillery.com

www.wikipedia.sk

Matej Šemšej

Matej Šemšej

Bloger 
  • Počet článkov:  129
  •  | 
  • Páči sa:  1x

You don't have to be dying to start living (Zach Sobiech) Zoznam autorových rubrík:  Cestujem, bicyklujem....Môj život mojimi očamiSvoju rodinu si chráňBratislava naša krásnaTýkajúce sa histórieS polytyki...VšeličoChvíľka poézie

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu