reklama

Ukrajinou krajinou dva (tak trochu iný cestopis - dokončenie)

Dokončenie tak trochu netradičného cestopisu Zakarpatskou Ukrajinou. Vzhľadom na vášnivú diskusiu, ktorá sa rozvinula po zverejnení prvej časti, vopred upozorňujem, že nasledujúci materiál nie je vhodný pre: intelektuálov, ľudí vydávajúcich sa za intelektuálov, ľudí trpiacich syndrómom všetko na „blogu musí byť vznešené a intelektuálne“, ďalej ľudí, ktorých primárnym cieľom návštevy blogu je urážať a zosmiešňovať, ľudí obľubujúcich výhradne články na tému „Fico si zase raz uprdol“, ľudí hľadajúcich na blogu odpovede na otázky bytia či nebytia, v neposlednom rade ľudí neobľubujúcich zábavu a sem tam aj pohárik.... Ak máte preto pocit, že pohľad na tých, ktorých primárnym cieľom sa na tri dni stalo nezmyselné ožieranie sa nezvládnete, radšej ďalej ani nečítajte. Určite bude to bude iba strata vášho drahocenného času...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Deň 3 (Piatok 25. mája 2007) – Piť nie je dobré!!!

Dva rožky,syr bambíno a vodka, toľko na tému raňajky. Čakalo nás Mukačevo. Po nákupeďalšieho „tovaru na posilnenie“ sme úspešne dorazili na mukačevský hrad(zaujali nás miestne sochy, rozkokošil sa najmä Peťo Páv...). Pokračovali smenávštevou nejakého na zeleno namaľovaného kostola a nakoľko kostoly veľminemusím, moja jediná spomienka sa tu viaže na vyliatu plechovicu piva vovačku kapsáčov.

Obrázok blogu

Castle de la Mukačevo... lapšiu fotku žiaľ nemám, ale prosím, všimnite si miestneho strážcu hradu v ľavom hornom rohu pod hodinami. Bolo nám tiež povedané, že jeho rodina sa strážcovstvom hradu živí už šesť storočí a post hlavného strážmajstra dedí z pokolenia na pokolenie vždy najstarší syn

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu


 Neďaleko Mukačeva (hmm, alebo priamo v ňom?) sa tiež vyrábali v minulosti hokejky, lyže a obdobné náradičko...

Hádanka: Ide skupinka pripitých SlovákovMukačevom, nakoľko je asi tak 30 stupňov Celzia (v tieni), osviežujú sa v miestnejrieke, dvaja z nich sa držia za ruky, nakoniec sa hore bez (muži) fotiav centre mesta a ledva stihnú autobus... Kto je to?

Ak ste tipovalinaše osadenstvo, máte úplnú pravdu. No ale okrem toho je Mukačevo naozajzážitok: socha Cyrila a Metoda, sovietsky pamätník, pekná radnica natretána zeleno (už znova zelená, čo s ňou len tí Ukrajinci majú), bustanejakého jednookého ukrajinského fešáka s bokombradami... to všetko jemožné tu vidieť...

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu


Konštantín (Cyril) a Metod. Aj do Mukačeva zavítalo ich učenie...(zrejme, inak by tam asi nemali sochu)

Obrázok blogu


So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak!!

Obrázok blogu

Zelená radnica. Zelená farba vo všeobecnosti je Ukrajincom veľmi blízka. Počul som tiež, že najlepšie zamaskuje diery a vypukliny na stene, ale túto informáciu nechcel nikto z miestnych potvrdiť...

Z Mukačevasme zamierili do jednej dedinky so slovenským obyvateľstvom. Ujo Pišta námvysvetlil, ako sa majú tunajší Slováci na Ukrajine zle, ako ich vládavykorisťuje a zdiera, ako trú biedu... Takisto nezabudol pripomenúť, žev Bernolákove staval bufet a tiež pôsobil v Ivanke pri Dunaji.(V tom bufete som bol raz na pive, celkom pekná malovka.) 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

 

 Ujo Pišta, okrem iného budovateľ bernolákovského bufetu

Obrázok blogu


Mukačevo je veľmi tolerantné mesto, obrovskej obľube sa tu teší okrem iného miestna homosexuálna menšina

Deň sa prehupoldo finálnej fázy. Večer sme zamierili do Kaktusu, no nakoľko v starommeste vypadol prúd, hlad sme museli zahnať alternatívnym variantom. Nápadnavečerať sa fástfúdu na miestnom trhovisku nám prišiel ako celkom rozumný (Óčloveku, či vieš byť stvorenie naivné!). Všetci vy, neprajníci Miletičky, buďteradi, že ste radi. Pracovníčky Červeného kríža (či dákej obdobnej organizácie)rozdávajúce injekčné striekačky, agresívny bezdomovci, šľapky, rómska komunita– kolorit, ktorý poskytuje trhovisko v Užhorode vo večerných hodinách.Rýchle sme zjedli nášho pesburgera s mrkvou, kapustoua neidentifikovateľnou ingredienciou a pobrali sme sa späť do centra(obzvlášť mrkva bude hrať v našom príbehu ešte dôležitú rolu).V Kaktuse už šla elektrina, tak nám neostalo nič iné, ako tancovaťa piť až do neskorých nočných hodín.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V tento večer sak nám takisto pridalo zopár miestnych – otravný homosexuál či ufúľanýožran v červenom tričku. Vliekli sa s nami pomaly až na hotel, nonašťastie sme im utiekli. (Čo pri počte asi 40 ľudí vôbec nebolo jednoduché.)Späť na hoteli, okúsili sme ešte pivo miestneho baru. Bez jedného sklíčka naslnečných okuliaroch som videl tak všelijako, ale videl! Niečo mi vravelo, žeje na čase ísť spať. Ten istý šiesty opantaný zmysel mi tiež nahováral, žeďalší deň nebude vôbec jednoduchý...

Deň 4 (Sobota 26. mája 2007) – Takmer som to neprežil...

Konzumáciaalkoholu za posledné tri dni a (podľa môjho úsudku) najmä strava na miestnomtrhovisku urobili svoje. Ráno o siedmej som vystrelil na toaletu akozmyslov zbavený. Zrazu mi nevadil jej nepostačujúci stav... (keď je človekv núdzi, rapídne znižuje očakávania). Ani kráľovská zlatom vykladanátoaleta by mi v tej chvíli neposlúžila lepšie ako záchod s nevšednýma jedinečným ukrajinským splachovačom (zrejme národný patent). Ako si tam taksedím, zisťujem, že ešte nie je všetkej zlobe koniec... No ušetrím vás ďalšíchdetailov a konštatovaním „chvalabohu, že nablízku bolo umývadlo“ sa vrátimk spomínanej mrkve (pamätáte?). Tá sa na mňa zrazu škerila užívajúc sinašu interakciu. Potvora, nie a nie odtiecť... 

Predstavte sisituáciu, že vám je zle, ako ešte nikdy v živote, celý sa trasiete, no vašesvedomie a hlavne strach z krvilačných ukrajinských upratovačiek vásnúti každú hodinu sa zobudiť a ísť skontrolovať, či hladina mrkvy (aďalšej zeleniny) neklesá (A bohajeho,neklesala!!!). Presne toto sú chvíle, kedy si poviete, že už nikdy viacnebudete piť, že budete poslúchať a slušne sa správať, len nech je vám dobre...

Obrázok blogu

 

Kaktus mužstvo

Obrázok blogu


Varovanie v miestnej reštaurácii... škoda, že prišlo o deň neskôr...

Programv ten deň začínal až o 14.00 hod (chvalabohu!!!). Za pomoci jedného nemenovaného ochotníka (nakoľko bolnadmieru ochotný) sa napokon podarilo všetko priviesť do (takmer) pôvodnéhostavu... No poobedňajší výstup na nejakú zrúcaninu som takmer neprežil. Zrejmebol v hre aj malý úpal, bol som rád, keď som si večer ľahol do postelea za striedavého drkotania som nejako tú noc prežil. Zmeškal som záverečnýžúr, no znova našiel sám seba. Aspoň čiastočne...

Obrázok blogu

 

Navždy v mojom srdci - nemyslel som, že tie tri kilometre od autobusu k tejto zrúcanine (a tri nazad) prežijem...

Obrázok blogu


Toto budovateľské veľdielo bolo tuším vybudované počas obdobia buržoázneho Československa - toľko slová sprievodkyne (mám pocit, že to bolo v Užhorode), neskôr to bolo tuším sídlo červených alebo niečo obdobné...

Deň 5 (Nedeľa 27. mája 2007) – Odchod domov...

I keď som saešte stále necítil najlepšie (bagetu s majonézou som zvládol až nakošickej pumpe), bol som na tom očividne lepšie ako ostatní, ktorí naspali zaposlednú noc tak dve hodiny. Polihovali v autobuse na zemi, pod sedadlom;obzvlášť Pávovi nebolo všetko jedno.

Obrázok blogu

Cesta domov,žiadna sláva... ale zase na druhej strane, poniektorí vyskúšali najrozličnejšie polohy... 

Prekvapujúco,priechod hranicami trval tento krát asi len hodinu. (Avšak dosť dlho na to, abysa Jóži takmer posral pri slovenskom colníkovi. Nikdy nezabudnem na jehožalostný kyslý pohľad a vetu „Pán colník, kde máte toalety, prepáčte, aleja musím...“. Plynie nám z toho malé ponaučenie: nikdy pred návratomz Ukrajiny, či už na posilnenie svojej imunity alebo len tak, pre vnútornéuspokojenie, nekonzumujte miestne kefírové mlieko. Jóži mal ešte šťastie, podzadnicou okúsil už tradičný slovenský záchod – Páv toľko šťastia nemal, naložilešte na ukrajinskej strane do stúpačky).

Nó, takže,kontrola, kufre von, prevážate nejaký alkohol či cigarety?, otvoriť, zavrieť,kufre naspäť. Bolo to ešte v čase, keď sa na Slovensko mohol doviezťnejaký ten tvrdý alkohol a okolo kartónu cigariet, čo už tuším neplatí(minule som započul správu o dvoch krabičkách). Dostatočne nabalenía uradostení, že nám nič nezhabali, prekročili sme hranice a pocítilipod nohami slovenskú hrudu. Nikdy som nemyslel, že budem taký šťastný pripohľade na Košice (inak naozaj pekné mesto, obľúbil som si ho).

Obrázok blogu

Opäť na slovenskej pôde - pamätník partizána Kukorelliho v Košicoch

Obrázok blogu

Jeden z najkrajších dómov na Slovensku...

V centremesta nás zaskočil malý žobrajúci Róm (zvláštne, a to po troch dňoch naUkrajine, kde sme neboli podobne obťažovaní ani raz), no toho som pohotovolámanou ukrajinčinou odohnal. Nestačil sa čudovať, hehe. Okrem neho násv metropole východu postihla ešte prietrž mračien (tuším to bol Braňo, ktosa skydal do mláky veľkej sťa Zemplínska šírava), problém chýbajúcich dáždnikovsme však vyriešili po svojom: schmatli sme najbližší pútač na nejaký butika hneď sme mali kryt na hlavu. (Týmto sa ospravedlňujeme obyvateľom Košíc,ktorí ešte dlho hľadali oblečenie za výhodné ceny podľa tabule podopretejv parku).

Obrázok blogu

 Strážca košického centra... Po ukrajinsky ale nevedel...

Nasadli sme doautobusu a po krátkej zastávke pri Lučenci sme dorazili do Bratislavy.Dojmy, zážitky, prebdené noci. Bolo o čom rozprávať, bolo čo doháňať, boločo dospávať...

PS: mená apostavy príbehu nie sú fiktívne. Všetko, čo popisuje autor, sa skutočneodohralo. Inak sme všetci v pohode, vysokoškolsky vzdelaní a nadpriemernezarábajúci Slováci. Ja viem, nasere...  

Matej Šemšej

Matej Šemšej

Bloger 
  • Počet článkov:  129
  •  | 
  • Páči sa:  1x

You don't have to be dying to start living (Zach Sobiech) Zoznam autorových rubrík:  Cestujem, bicyklujem....Môj život mojimi očamiSvoju rodinu si chráňBratislava naša krásnaTýkajúce sa histórieS polytyki...VšeličoChvíľka poézie

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu