reklama

Sen

Prisnil sa mi sen... Prišiel som ťa navštíviť a ty si na mňa prehovorila. „Maťko, pomôž mi, ideme domov..." Pomohli sme ti vstať a odkráčali sme ako jedna šťastná rodina... Opäť spolu... Opustili sme nemocničnú chodbu, nastúpili do výťahu a za niekoľko okamihov sa nám obrovská ohavná budova nemocnice vzďaľovala na obzore...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Šťastnú chvíľu prerušil budík... Rozjarený slastnými pocitmi šťastia, začal som si uvedomovať nepeknú pravdu. Pomaly ale isto mi to dochádzalo. Kde včerajšok prestal, tam dnešok pokračuje... A ty si stále v nemocnici a nerozprávaš, neprehovorila si už dva týždne. Tupá prázdnota opantala moje vnútro. Neodíde... Začal deň, ako každý iný...

Chceme otvorene hovoriť o svojich pocitoch... Naozaj chceme? Vraj sa tým človeku uľaví... Nepýtajte sa ma, či sa cítim lepšie... Nevládzem už viac plakať, nedokážem myslieť na iné. Húfne k tebe teleportujem všetku svoju zvyšnú energiu... Verím, že dorazí ako verím že, sa uzdravíš...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Život... úspechy či zlyhania, celý ten čas si bola tu... v ťažkej chvíli si poradila... pomohla... usmiala sa... pohladila... Daj mi šancu sa revanšovať.

Bojuj... Prosííím...

Ako to má teraz pokračovať ďalej?

Matej Šemšej

Matej Šemšej

Bloger 
  • Počet článkov:  129
  •  | 
  • Páči sa:  1x

You don't have to be dying to start living (Zach Sobiech) Zoznam autorových rubrík:  Cestujem, bicyklujem....Môj život mojimi očamiSvoju rodinu si chráňBratislava naša krásnaTýkajúce sa histórieS polytyki...VšeličoChvíľka poézie

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu