Vyzbrojený kyticou, prebrodil som obrovitánsku mláku pred vchodom, ktorá škodoradostne vítala každého v toto psie počasie netradičného návštevníka. Váza praskala pod náporom čerstvých kvetov vo švíkoch a veru mal som čo robiť, aby aj moja kytica zaujala určené miesto. Pozdravil som, zhlboka sa nadýchol a rozhliadol po okolí. Neprehliadnuteľne pôsobila silueta muža ticho stojaceho nad neďalekým hrobom. I keď stál chrbtom ku mne, spoznal som ho okamžite. Bol to Mário.
Pamätáte si ešte na všetkých svojich najlepších kamarátov? Človek nezabúda. Mário bol jedným z mojich prvých „rannovekých"... Písal sa rok 1991 a obaja sme zbožňovali Queen. Pomohol mi oblepiť steny izby plagátmi. Hrávali sme spolu tenis, počúvali hudbu a vystrájali na predpotopnom komodore 64... A potom v jeden studený zimný deň zomrel Freddie. Ostala po ňom hudba, no odišiel aj Mário. Po jednej detskej hádke som ho vymenil za suseda Fera. Asi to tak malo byť, boli sme iba deti... Freddieho ľúbezný hlas som zase zamenil za škrekot Axla Ruže z Guns n' Roses.
Ani neviem, ako sa mu žilo. Raz za čas som sa podozvedal novinky, ktoré sa človek dozvie v rámci akcie Panelák si šepoce, no to bolo asi tak všetko. Vraj vyštudoval hotelovku a pracuje ako čašník. Jeho sestra zatiaľ rástla do krásy. Od istého okamihu som prestal vídať jeho otca na pumpe, kde dlhé roky pracoval a domom sa niesli všakovaké klebety.Od nášho posledného náhodného stretnutia ubehli asi tri roky. Obsluhoval nás v jednej reštaurácii pod hradom. Ten teplý jarný deň si ešte dlho zapamätám ako aj osobu, s ktorou som večeral...
A zrazu tam stál a v tichosti pofajčieval nad hrobom z minulého roku. Až vtedy som si uvedomil, že som vlastne jeho mamu už dlho nestretol... že roky na drevenom kríži približne sedia... že že že... Chcel som sa prihovoriť, no pokaziť ten moment svornosti a pokoja som si napokon netrúfol. Čo by som asi tak povedal. Ahoj, ako sa máš alebo tak vy tiež? To nie...
Pri odchode som sa obzrel cez rameno. Hrob bol prázdny a Mária nikde... Akoby sa rozplynul vo vetre. Podobne ako vtedy, keď zo dňa na deň zmizol z môjho života. Zaželal som ešte raz pekné narodeniny a pozdravil na rozlúčku.... Prebrodil som známu mláku, sadol do auta a opustil miesto posledného odpočinku blízkych.
Ako by povedal Freddie, šou predsa musí pokračovať...
