reklama

Naprieč Nemeckom v sedle alebo z Hamburgu do Augsburgu za 8 dní

Keď si Janči v lete 2013 vyskúšal aké to je oblízať čelné sklo Volkswagenu s rakúskou poznávačkou, vedeli sme, že musíme pribrzdiť. Janči si pár dni poležal v nemocnici v meste Steyer, o jeho fyzický stav sa staral personál, o ten

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Keď nám vyššia moc (nech ju budeme volať akokoľvek) zdvihla ukazovák na bežnej ceste, rozhodli sme sa v lete 2014 vyskúšať azda najbezpečnejšiu cyklo-krajinu na svete. Krajinu, kde nájdeme cyklotrasu aj tam, kde by ste ju nečakali, krajinu, kde vedľa každej dedinskej cesty vedie aspoň zjazdný chodník... Krajinu, kde je o zážitok na najvyššej úrovni postarané. Ja ja! Ich liebe Deutsche land.

Zacnelo sa nám oprášiť našu študovanú nemčinu v reálnom živote, preto sme - po posledných kráľovských a nesyrových raňajkách - naložili v sobotu ráno bicykle do vlaku a hurá smer Hamburg. Keďže Janči sa stihol medzičasom presťahovať zo Stovežatej do Augsburgu, rovnal sa štart našej okružnej jazdy zároveň aj cieľu. Vlakom tam, v sedle späť... So einfach geht’s… Samozrejme až po 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Sme pripravení!!!
Sme pripravení!!!  

tom, čo Janči stratil po pár metroch tlačenia (na vlakovú stanicu) šrób na novej tretre. Utekal sa domov prezuť a my sme následne utekali s bicyklami na stanicu. Bicykle a bagáž sú ťažké ako nedeľné ráno opilcove ale my pijeme len pivo a teda nejako to na to nástupište zvládneme (kto by bol povedal, že sa dnes nájdu v Nemecku ešte vlakové stanice bez výťahov...). Povestnú nemeckú presnosť nejdem komentovať - vlak meškal 4 minúty.

Hamburg – štart z metropole severu
Prvých 8 kilákov sme si vychutnali v sobotu večer po hodinách vo vlaku. Museli sme predsa vybicyklovať to, čím sme sa po celú cestu napchávali – na ďalší týždeň sa naše stravovacie možnosti opäť raz výrazne obmedzia. Po večernej prechádzke (Hamburg je naozaj krásne mesto!) sme zaspávali vo vytržení – ráno o ôsmej štartujeme!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Opustili sme Hamburg...
Opustili sme Hamburg...  

Celý posledný júlový týždeň sa mal niesť na extrémne dažďovej vlne – okúsili sme to hneď nasledujúci deň. Ranná prietrž mala za následok, že sme napokon štartovali až pred desiatou. Boli sme ale radi, že vôbec! Aby toho nebolo málo, instatná kaša, ktorej obal sľuboval divy, sa ku podivu nedala jesť.

Zachránili nás zásoby z predchádzajúceho dňa, ktoré sme vďaka šiestemu zmyslu nevyhodili. Čakalo nás vymotať sa z Hamburgu... V centre stretávame staršieho Nemčúra naloženého až po uši, vybaveného napr. aj GPSkou - my klasici s mapou sa máme ešte čo učiť. Bicykluje už skoro týždeň a vraj ide s Labe opreteky, po Labskej cyklotrase. Klasik niekde z Bavorska, ktorý má Nemecko prejazdené. Spolu sa nalodíme na trajekt v centre a užívame si následne prvé nemecké polia až po chutné mestečko Buxtehude, kde sa lúčime. My dovolenkoví bajkeri sme skrátka jedna rodina.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Rozlúčková...
Rozlúčková...  

Celá trasa až do Brém je ozajstná pastva pre oči (až na ten protivietor). Severné Nemecko a hlavne jeho dedina výrazne pripomína škandinávsky štýl, čo je pre nás jedno z prvých prekvapení. I napriek tomu, že do Brém nevedie oficiálna cyklotrasa, niet sa čoho báť - takmer pri každej ceste sa nachádza minimálne chodník, ktorý vás dovedie do ďalšej dediny. Podcenili sme ale nemeckú nedeľu, kedy má cyklista obmedzené stravovacie možnosti, a tak obedujeme asi po 80 kilometroch tuniakové bagety a radlera. 

V nedeľu v Nemecku priveľmi nepochodíte alebo najlepšia bageta
V nedeľu v Nemecku priveľmi nepochodíte alebo najlepšia bageta  

Zmenili sme návyky – spíme v stane

Na rozdiel od minulých rokov, kedy sme si každú noc vychutnávali pohodlie hotelovej postele, sme sa v lete 2014 rozhodli pre akčnejšiu verziu. Jazdíme na horských a spíme v stane! Podobná zábava so sebou okrem iného prináša dodatočnú batožinu, ktorej som mal ja okolo 18 kíl a Janči s menším typom MTB 15 kíl - na druhej strane tým Janči nič nevyhral, práve naopak; nosil každé ráno nakúpené jedlo a tak sme sa plus mínus vyrovnali. Výhoda takéhoto dobrodružstva spočíva ale v možnosti rozložiť stan prakticky kdekoľvek (my sme sa civilizovane podriadili a spali iba v kempoch), nevýhod je hneď niekoľko:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Cez deň vypijete nespočetné litre vody, večer to preložíte pár orosenými – môžete si byť istý, že si aspoň jeden krát (v tom lepšom prípade) v noci odskočíte. Vymotať sa zo stanu, na ktorý – vrátané vašich topánok a vecí rozložených okolo – padá rosa, nie je úplne jednoduché. Keďže záchod je ďaleko, nájsť vhodnú zeleň po tme a vykonať potrebu tak, aby sa neozývala po celom priestranstve, tiež nie je úplne jednoduché. Vyhnať zo stanu nevítanú návštevu ako komáre, muchy, stopárky a ďalšiu háveď – prakticky nemožné. Ďalšia výzva pozostáva z pohodlného spánku vedľa vášho parťáka tak,

kontrast....
kontrast.... 

aby ste pritom nezabudli na svoje heterosexuálne návyky z domu a teda sa držali výhradne na svojej strane stanu. No čo, aspoň je sranda... Skvelé však je, že každým dňom sa zdokonaľujete v návyku (ro)zloženia stanu (a celého táboriska) – z pôvodných 30 minút v prvý deň a 20 minút v tretí deň, ste v šiesty deň pobalení a zložení za 10 minút!

Brémy...
Brémy... 

Brémy a "Weserradweg"

Večer dorazíme do Brém, ktoré sa môžu pochváliť naozaj krásnym centrom. Prvá noc v kempe pri univerzite (ku ktorému sa musíme vracať asi 5 kilometrov späť na Hamburg) - nevieme ešte, že práve tento kemp bude najluxusnejším na celej ceste. A že priľahlá reštaurácia jedna z najlepších - vyberáme kráľovsky... veľký šalát, lasagne, pár pivečiek. Spať sa bude jedna radosť!!

Včera sme boli Holanďania, dnes sme Švajčiari... Aspoň podľa mylného odhadu nášho prízvuku domácimi Germánmi. Nie nie, sme len Slováci raňajkujúci žemľu so syrom pred miestnym supermarketom (ešte raz po byciklovačke syr a strelím sa niekam). Ráno sa napájame na prvú cyklotrasu pri vode, tzv. Weserradweg. Bude naša najdlhšia - pôjdeme po nej celých 357 kilometrov. Krásnu scenériu popri rieke Weser naruší iba incident, po ktorom skončí Janči s odretou rukou - skupina asi 30 školákov by mala radšej pozerať pred seba ako na seba. Veď sme to aj pani učiteľkám vytmavili, tou našou holandštinou! Obedujeme u Turka v čarovnom Nienburgu - má skvelý vegetariánsky dürüm!

Kto netlačí nech neje alebo cesta do kempu vie byť náročná (prehriada)
Kto netlačí nech neje alebo cesta do kempu vie byť náročná (prehriada) 

V Nienburgu sme tiež našli cyklo-obchod, v ktorom sa dozviem, že môjmu tachometru pomôže akurát tak reklamácia (dodnes nerealizovaná), ale za to majú zvončeky - naozaj dôležitá výbava, na ktorú sme zabudli. Niekoľko ďalších hodín, jeden strmhlavý závod so srnkou v krajine nikoho a je tu druhá noc - kemp niekde pri Petershagene, ku ktorému sa musíme preštverať cez prehriadu na druhú stranu rieky. Večeriame chlieb, tofu-nátierku a uhorku, to všetko v stane doslova "na kolene" - na jednom chlieb, na druhom nátierka, ruky čarujú.

I napriek tomu, že míňame nejednú krásu, chytá nás v tretí deň kríza. Nohy sú ťažké a počasie sa zhoršuje (s mrakmi o preteky). Vyčasí sa až na "obedňajšej" v ďalšom krásnom mestečku Hameln. Počasie sa nelepší a my šípime, že predpoveď na týždeň sa zrejme čoskoro naplní. Stíhaciu jazdu do Höxteru sme stihli LTT (rozumej "len tak tak") - po návrate z večere sa zatiahneme do nášho stanu vo vodáckom kempe (zatiaľ najlacnejší nocľah - 12 éčiek za oboch) a dúfame, že nás v noci neodplaví. 

Zaslúžená večera v stane...
Zaslúžená večera v stane...  

Masaker v daždi

Za tie roky sme zažili nejeden náročný deň, ale to čo prišlo, keď sme sa v to ráno zobudili u höxterských vodákov, bolo znova niečo nové... niečo, čo sme ešte nezažili! A nič na tom nemení ani fakt, že počas daždivej noci som sa skvelo vyspal! (viete si predstaviť ten čistý vzduch a vlhkosť uprostred leta)... Navliekli sme výbavu do dažďa, prehodili pončá a ďalej už iba skrátene: celý deň sme šlapali v strednom daždi, pričom zhruba prvú hodinu v totálnom lejaku. Ani čo sme nestačili vodu z ponč vylievať a ako na potvoru, Jančimu začalo treba... veď viete čo. V daždi, v mestečku so stanicou bez toalety, a to všetko v Nemecku, ktoré je známe pokutami aj za uprdnutie. V duchu som sa tešil, že to nie som ja, a pripravoval som objektív na nezabudnuteľné divadlo!

Do dažďa s úsmevom!
Do dažďa s úsmevom!  

Ani obaja nevieme ako, ale Janči to nakoniec prežil k najbližšiemu záchodu. Čo bolo horšie, ja som bol za svoju škodoradosť odmenený pádom, avšak natoľko komickým, že to tu ani nejdem rozoberať. Komické ale rozhodne nebolo, ako sa na mňa po kotrmelci zvalila celá moja výbava. Ach áno, a pristál som v bodliaku tŕnitom. 

"Fuldaradweg"

Dovolenka v sedle, to je aj radosť z maličkostí. Prečo to robíme? Okrem skvelého športového dobrodružstva je to aj neoceniteľný tréning vlastnej pokory. Zrazu neriešite všetky tie pracovné nezmysly, zbytočný prepich či druhoradé starosti. Riešite nasledovné: kde a čo na raňajky... počasie... kde a čo na obed... počasie... kde a čo na večeru... kde si nabrať vodu... nocľah... kde zložiť stan... sem tam niekde vyprať smradľavé veci... ach áno, a uterák! V prvý večer je čistý... v druhý večer, dá sa... tretí večer...

treba byť kreatívny
treba byť kreatívny 

začína byť stuchnutý, ale stále sa dá.. štvrtý večer? nuž, keď sa inak nedá.... ibaže ste medzitým narazili na kemp s práčkou... a tak stále dokola. Apropo, nikdy nezabudnem na moju celodennú radosť, keď sme si na obed kúpili nové čisté uteráky a vedeli sme, že večer sa do nich utrieme. To je skutočná radosť!!! A nie zbytočný prepich, ktorý ani nepotrebujete... Pozor: priority dňa sa môžu kde-tu líšiť v závislosti na skupine a jej vybavení. 

Asi 30 kilometrov pred väčším Kasselom sme sa odpojili od rieky Weser a napojili na druhú cyklotrasu, tzv. Fuldaradweg. Kto predpokladá, že sa bude ťahať popri rieke Fulda má určite aspoň maturiu. Skvelý postreh! Čakalo nás okolo 250 kilometrov s takmer smrteľným finišom - na to sme ešte len mali prísť. V Kasseli sme zablatili celkom luxusnú (aspoň na naše pomery) reštauráciurodenému Talianovi a na záver dňa sme vymákli štvorhviezdičkový kemp so skvelou reštauráciou, kde perieme, sušíme, zapíjame a žerieme! (Ryba turnusu je miestny pstruh!).

po ránu...
po ránu...  

Ďalšie ráno začalo krásnym oparom a slniečkom, v čistých voňavých veciach sme znova pookriali! Po 15 kilometroch si konfigurujeme vlastný tofuburger pred ďalším diskontom. (Je ťažké vyhlásiť diskont turnusu, pochutnávali sme si tak rôzne...). Inak to bol deň ako každý iný: obedujeme o 16.00, ja vegetariánsky-dönner, z ktorého sa nenaje ani anorektička, Janči kebab, z ktorého mu bude ďalšie dve hodiny riadne zle... rutina všedného dňa. Prejdeme cez ďalšie väčšie mesto Fulda a plánujeme nocľah v kempe nad mestečkom Gersfeld (venujte proššším pošššor dôlešššitému slovíšššku nad)... Kopce sa síce množia a kilometre pribúdajú iba obtiažne, hlavu si z toho ale nerobíme. Výsledkom je nakoniec rekordných 163 kilometrov zavŕšených ostrým finišom do dvojkilometrového kopca (mám puntikavý dres pre vrchára etapy!!!) a rekordne rozloženým stanom (10 minút!!!) v kempe, kde zdochol

najkreatívnejšia večera...
najkreatívnejšia večera...  

pes. Po reštaurácii ani chýru ani slychu, našťastie nám ostalo pár tyčiniek rôznych druhov (proteín, müsli, energetické), dve jablká a štyri pivá. Žiadna sláva po tisícoch spálených kalórií (výdaj sedem, príjem dva) ale prežijeme. Prežijeme všetko! V noci sa prvý krát aj celkom bojíme - v kempe nie je až na pár áut naozaj nikoho. Našťastie sme nesmierni vysilení a vyhladovení, na vidiny nie je čas. (alebo práve teraz?)

"Konečne" prišli kopce!

Po extréme predchádzajúceho dňa si opäť raz uvedomujeme, akí sme šťastní, že máme ľudí, ktorých môžeme milovať, veci, ktoré si vieme kúpiť, vodu a strechu nad hlavou, život je skrátka nádherná jazda. A o to viac, keď sa vám po dvojkilometrovom zjazde (spomínate? po výstupe musí nasledovať zjazd!) do cesty postaví svet konzumu. Raňajkujeme ako králi, tento krát dokonca v ratanových záhradných kreslách!! Nič však nie je zadarmo a aj takéto hody si musíte vzápätí odmakať - výstupom do kopcov ako, áno, budem hulvát, sviňa! Presne tak, ak ste až potiaľto nadobudli pocit, že brázdime hlavne roviny, dnes sa to malo zmeniť.

kráľovské raňajky...
kráľovské raňajky...  

Prvých 40 kilometrov ako za trest! Hlavne, keď sme stále v sacharidovom a energetickom dlhu po žiadnej večeri a ťažších kráľovských raňajkách. Ako inak, ešte sme si aj 15 km nadbehli a tentokrát som to bol ja, kto sa skoro posr.... ehm. Okrem iného sme ale vstúpili na ďalšiu cyklotrasu - Sinntalweg. Najťažšiu celého turnusu... Kopce, lesy, tlačenie, údolia, kopce, tlačenie... časté oddychovanie, únava... teplo. Voda.. Vodáááá... 

Home sweet home, alebo: sme v Bavorsku!

Po obzvlášť náročnom dni spíme v bavorskej Prahe, meste Würzburg. Pri pohľade na most a hrad sa chvíľu naozaj cítime ako v Prahe. Čašník vo výbornej talianskej reštaurácii vraj dáva 10 kilákov za 45 minút, fajný bežec! Okrem

Keď periete, je to skvelé!!
Keď periete, je to skvelé!! 

iného sa už tiež nachádzame na Main Radweg, ale i keď je to so svojími 600 kilometrami jedna z najdlhších cyklotrás v Nemecku, nás sa bude týkať iba niekoľko desiatok kilometrov. 

Ak bolo severné Nemecko nádherne severské, Bavorsko pre nás prichystalo ďalšie čaro - je tak nádherne ... neopísateľné. Azda najkrajší zážitok celého turnusu je pasáž Romatickej cesty po malebný Rothenburg. Zážitok hodný magnetky! Ale aj ďalšie mestečká sú nezabudnuteľné. Rovnako ako tisíci kilometer, tam kdesi uprostred ničoho.

Posledná noc je magická ešte niečím iným: prvý krát po týždni spíme v posteli!!! Narazili sme na penzión v prdeli u lesa (tak v prdeli, že ho nedokážem ani vygúgliť), ktorý síce ovplýval bavorským sezónnym prepichom, no nie povestnou bavorskou pohostinnosťou k

Nádherný Rothenburg
Nádherný Rothenburg 

cyklistom z Ostblocku. Teplé už nenavarili, zo studeného pre nás bezmäsitých iba syrový tanier pripravili (zase ten syr, už z neho grcám aj vo sne), wi-fi neponúkli (vraj by to bolo príliš komplikované) a ani to pivo po záverečnej už nenaliali! Dánovi pri vedľajšom stole do riti vlezú, Slovákovi ani pivo nenalejú... Tí pomalší tak majú smolu (chudák Janči), ja som tri kúsky stihol. 

Finiš a "Aukšpurk"

Slastnú noc v perinách nám prekazili dva komáre, na ktoré som nad ránom usporiadal hon. Na raňajkách sa obvykle nadmieru kľudný Janči pochytil s nepríjemnou tetou z večera (nestačil som sa diviť!) a tak sme sa jej oplatili aspoň nadmernou konzumáciou z inak chudobných švédskych stolov. S pocitom zadosťučinenia vyrážame a druhý krát nahadzujeme výbavu do dažďa - tento krát nám bude

ešte raz syr a niekomu ublížim alebo posledná večera ...
ešte raz syr a niekomu ublížim alebo posledná večera ...  

liať iba pár kilometrov. Kopce a lesy vystriedajú polia a planiny a v mestečku Donauwörth je dobre - tu už bol raz Janči na poldňovom výlete! (Čo samozrejme nemá byť zárukou toho, že si bude pamätať cestu). Cítime patriotizmus a prechádzame cez Dunaj na mieste, kde je to iba potok zaplavený drevinou. Asi 30 kilákov pred Augsburgom sa objaví prvá smerovačka na túto týždeň očakávanú destináciu a my si riadne vychutnávame zvyšok cesty, aj s blúdením v dedine zabudnutého názvu. Spanilá jazda Augsburgom sa následne rovná bohémskemu nadnášaniu do vysneného cieľa (ide to akoby samé, prisahám!), ktorý sme zase raz, po dvojročnej pauze, pokorili! Kilometráž sa zastaví na magickom čísle, až sa to veriť nechce: 1.111 KM!

PS: po jazde v nedeľu a štvorchodovej večeri sa rozhodneme pre niekoľkohodinový 

scenéria stojí za všetky centy....
scenéria stojí za všetky centy.... 

spánok a v plnej výbave štartujeme do Prahy o tretej ráno. V živote som nešoféroval po úplne prázdnej diaľnici (teda až na diaľnicu pri Regensburgu) a v živote sa mi nechcelo tak spať za volantom... Iba na sekundu privrem oči, sľubujem... nie, radšej nie! Po pár nezdravých životabudičoch sme nakoniec o ôsmej ráno dorazili do Prahy. Nemecko 2014, skvelá práca!!! 

A čo o rok? Nechajte sa prekvapiť.... :)

V uliciach Augsburgu
V uliciach Augsburgu 
Matej Šemšej

Matej Šemšej

Bloger 
  • Počet článkov:  129
  •  | 
  • Páči sa:  1x

You don't have to be dying to start living (Zach Sobiech) Zoznam autorových rubrík:  Cestujem, bicyklujem....Môj život mojimi očamiSvoju rodinu si chráňBratislava naša krásnaTýkajúce sa histórieS polytyki...VšeličoChvíľka poézie

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu