Matej Šemšej
Vianočná...
Milujem Vianoce… Čím som starší, tým viac. Milujem ich aj pre... spomienky. Spomienky na moju nebohú mamu, ktorá sa vždy rozkrájala, aby všetko bolo dokonalé.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
You don't have to be dying to start living (Zach Sobiech) Zoznam autorových rubrík: Cestujem, bicyklujem...., Môj život mojimi očami, Svoju rodinu si chráň, Bratislava naša krásna, Týkajúce sa histórie, S polytyki..., Všeličo, Chvíľka poézie
reklama
Môj život mojimi očami
Matej Šemšej
Politika Čo mi napadne keď sa povie Havel
Král Václav jedna parta je se šmelinářským šmejdem. Pod střechou velký partaje se u koryta sejdem. Tak spieva Karel Kryl vo svojej óde na demokraciu. Alebo skôr v satire na porevolučný vývoj.
Matej Šemšej
Hanba naša tradičná alebo potrebujeme odkaz Vasiľa B.?
Tak nejako sa už stáva tradíciou, že sa až príliš často musíme v dnešnej dobe hanbiť za to, že sme Slováci. Mne sa to opäť podarilo dnes večer - svet obletela správa o pomaľovanom pomníku Vasiľa Biľaka v jeho rodnej obci, niekde na konci sveta. Asi to bol iba chabý pokus o zviditeľnenie lokality, a ja dúfam, že bol, lebo okrem snahy o zintenzívnenie turizmu ma nenapadá žiadny ďalší a aspoň sčasti z logického myslenia vychádzajúci dôvod takéhoto do neba voľajúceho hriechu.
Matej Šemšej
Pražský maratón - "tenkrát poprvé"
Maratón alebo maratónsky beh je beh na dlhú vzdialenosť, ktorého trať meria 42,195 km (26 míľ a 385 yardov). Jeho vznik bol inšpirovaný legendou o gréckom vojakovi Feidippidovi, ktorého v roku 490 pred Kr. vyslali z mesta Maratón do Atén, aby oznámil, že Peržania boli zázračne porazení v bitke pri Maratóne. Podľa legendy zabehol celú vzdialenosť bez zastavenia sa, ale krátko po tom, ako odovzdal odkaz o víťazstve skolaboval od vyčerpania a umrel... Toľko múdrosť wikipédie. Kto maratón zažije na vlastnej koži, necíti sa o nič lepšie. No celú trať ho poháňa pocit, že píše históriu, aspoň tú svoju. Ale poďme pekne poporiadku.
reklama
Matej Šemšej
Mário
Pršalo už niekoľký deň po sebe. Miestami iba hŕstka malých kvapôčok, inokedy zase lejak ako z krhly. Dážď zbesilo bubnoval na parapetu a narúšal tak pokojný priebeh vlečúceho sa dňa. I napriek nečasu som sa rozhodol vybrať na cintorín. Na narodeniny sa predsa zabúdať nemá.
Matej Šemšej
Paplónová obliečka
Život je zvláštny. Až sa to bojím vysloviť, no niečo ako dar a trest zároveň. Človek si vo svojej duši uchová tie najkrajšie momenty, no nedokáže zahnať ani tie najbolestivejšie. Keď nás opustí milovaná osoba, rana sa nikdy nezahojí. Každou stratou sa naše srdce štiepi čoraz viac a viac a časť z nás bude navždy chýbať.
Matej Šemšej
Čo by bol náš svet bez strašidiel...
Zistil som, že v mojom byte straší. Áno, zdá sa vám to smiešne a aj ja som spočiatku tento fakt považoval za vynález mojej fantázie. Tej časti, ktorá stále ostala dieťaťom. Opak je však pravdou, neviem kto alebo čo, ale tajomné sily riadia moju domácnosť. Že neveríte?
Matej Šemšej
Ad: Rigorózny doktorát: dajte si pozor!!! Pokračovanie a záver
Pokračovanie a (dúfam) záver jednej kauzy...
Matej Šemšej
Ukrajinou krajinou dva (tak trochu iný cestopis - dokončenie)
Dokončenie tak trochu netradičného cestopisu Zakarpatskou Ukrajinou. Vzhľadom na vášnivú diskusiu, ktorá sa rozvinula po zverejnení prvej časti, vopred upozorňujem, že nasledujúci materiál nie je vhodný pre: intelektuálov, ľudí vydávajúcich sa za intelektuálov, ľudí trpiacich syndrómom všetko na „blogu musí byť vznešené a intelektuálne“, ďalej ľudí, ktorých primárnym cieľom návštevy blogu je urážať a zosmiešňovať, ľudí obľubujúcich výhradne články na tému „Fico si zase raz uprdol“, ľudí hľadajúcich na blogu odpovede na otázky bytia či nebytia, v neposlednom rade ľudí neobľubujúcich zábavu a sem tam aj pohárik.... Ak máte preto pocit, že pohľad na tých, ktorých primárnym cieľom sa na tri dni stalo nezmyselné ožieranie sa nezvládnete, radšej ďalej ani nečítajte. Určite bude to bude iba strata vášho drahocenného času...
reklama
Matej Šemšej
Ukrajinou krajinou (tak trochu iný cestopis)
Spomienky, na ktoré sa nezabúda.. I s časovým odstupom osemnástich mesiacov si na exkurziu po Zakarpatskej Ukrajine pamätám, akoby to bolo včera...
Matej Šemšej
Rigorózny doktorát: dajte si pozor!!!
... ak ste sa chystali alebo ste sa už naňho zapísali na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Nemusí to dopadnúť tak, ako si želáte... Cieľom tohto článku však nie je kaziť dobré meno fakulty, ani útočiť na základe nepodložených a hmlistých faktov. Článok má upozorniť na problém, zobudiť ostatných poškodených a varovať potenciálnych záujemcov (nie však odradiť!). Ale pekne po poriadku...
Matej Šemšej
Keď sú slová zbytočné
Keď som ťa prvý krát zbadal, vedel som, že chcem byť s tebou... Rozprával som priveľa, no ty si nevravela nič... Keď som ťa prvý krát chytil za ruku, usmial som sa. Ty si iba hanblivo odvrátila zrak a nevravela nič...
Matej Šemšej
Neznáma spoza baru
Ách, ako veľkolepo poletuješ po ploche reštaurácie. Ty neznáma spoza baru. Sledujem ťa, popíjajúc pritom zlatistý mok a predstavujem si. Predstavujem a túžim... A keď pošepkáš kolegyni, že postarší Španieli sa na tvoj úkor dokonale bavia, tak typicky mužsky, na tvári vyčaruješ elegantný úsmev. Vysoká... Krásna... Vznešená... Dokonalá... V predstavách sa ťa pýtam, kde si sa naučila tak dobre po slovensky...
Matej Šemšej
Najlepší spolužiak
Iba život nám vie pripraviť situácie, o ktorých by sme nikdy nepovedali, že sa stanú. Ani vo sne by sa nám o nich nesnívalo. Prekvapia, zasiahnu, zarmútia, sklamú... Často vo svojej podstate nelogické a na hlavu postavené, nič už však nie je tak ako predtým. Človeku napokon neostane nič len sarkastické konštatovanie na spomienku z ďalekého sveta.
reklama
Matej Šemšej
Humorné situácie každodenné (alebo keď sa pletú slovíčka)
Všetci sme len ľudia, ktorí robia chyby. V osobnom či profesíjnom živote. Niekedy tak vznikne niečo, na čom sa dá celkom aj zasmiať. Nech sa páči, zopár prešľapov z oblasti personalistiky.
Matej Šemšej
Chorobopis
Môj chorobopis za posledný rok pripomína skôr osemdesiatročného deda po troch infarktoch. Nechýba mu pestrosť a rozmanitosť. Že neveríte? Presvedčte sa sami, prijmite moju pozvánku na krátky exkurz.
Matej Šemšej
Prvý bozk
Hovorí sa, že prvý bozk je nezabudnuteľný. Večný. Vryje sa do pamäti a zaradí do kategórie životných „prvotín“. Človek si na neho ešte aj po rokoch s radosťou nostalgicky spomenie, veď je prvý. Znamená prelom, otvára novú kapitolu. Chlapci sa cítia mužnejšie, dievčatá skoro ako ženy.
Matej Šemšej
Spomenul som si na teba...
Je nedeľa večer, niečo po siedmej. Opúšťam mesto aby som sa po víkende doma vrátil tam, kde budem tráviť najbližšie obdobie môjho života. Míňame Mlynskú dolinu a mne myseľ sklzne na časy, ktoré som tam zažil. Myseľ mi skĺzne na teba.
Matej Šemšej
A co ti cikáni, stále takový problém?
Pondelok 14. júla 2008, 17:30. Praha, Jungmannovo námestie, centrum mesta. Čakám na kamarátku, plánovaná je prehliadka Hradčan „zrýchlika“ a večera. Osloví ma pupkatý približne päťdesiatnik s miernou alkoholickou arómou planúcou z jeho úst. „Jak jsi tady dlouho?“
